Najstaršie osídlenie dokumentuje pohrebisko z doby avarskej ríše. Preskúmané bolo v rokoch 1966 - 1977 a je zatiaľ jediným kompletne odkytým pohrebiskom z tohto obdobia na Slovensku. Z celkového počtu hrobov 370, bolo 46 jazdeckých. Pohrebisko svedčí o organizovanej spoločnosti, boli tu pochovaní obyvatelia okolitých osád, medzi ktorými mala popredné postavenie skupina vyzbrojených jazdcov pochovaných s koňmi i bojovníkov bez koní. Podľa keramiky a ostatných nálezov možno počiatky pochovávania na pohrebisku datovať do druhej tretiny 7. storočia a jeho zánik do prelomu 8. a 9. storočia.

Prvú písomnú správu o území Šebastoviec máme z roku 1248,keď dedina patrila Spišskému prepošstvu. Vtedy kráľ Belo IV. daroval Lukulmovi, synovi Chamuka, zem Zebus v stolici Abovskej (in comitati Noui Castri), ktorá po smrti Rayzlaus Sclaui sa dostala do rúk kráľovských a opisuje aj hranice tejto zeme. Pri umelecko-historickom výskume kostola bola nájdená v Biskupskom archíve v Košiciach doteraz nepublikovaná listina z roku 1254. V súpise fár a kostolov z r. 1696 sa obec spomína ako "Sebes" a je v nej katolícky kostol.

Branislav Varsík píše: "Táto zem hraničila na západe s územím dediny Poľov (villa Paul), na severe so zemou spišského prépošstva, čiže s územím dnešnej dediny Šebastovce, predtým Žebeša, na východe so zemou dediny Buzice, na východe so zemou Martina a Alexeja, na ktorých zemiach sa neskoršie vyvinuli dediny Buzice, Bernátovce a Všechsvätých a snáď i Košťany. Na juhu zasa hraničila so zemami Padar a Jarku. Z tohto opisu jasne vidieť, že tu ide i o darovanie južnej čiastky pôvodne rozsiahlejšej zeme Zebus, ktorej severná časť, čiže územie dnešnej dediny Šebastovce už pred rokom 1248 patrila spišskému prépošstvu."

"Z uvedeného opisu hraníc darovanej zeme Zebus roku 1248 vidieť jasne, že všetko územie na jej okolí bolo už kultivované a malo svojich majiteľov. Pri opise hraníc niet už nijakých stôp po lesnom poraste, ba niet tu ani najmenšieho náznaku o tom, že by tu išlo o nejaké novšie kolonizované územie. Je tu teda stará kultivované oblasť, čo cítime aj z listiny z roku 1248, kde sa uvádza, že ju držal Radslava Slovák ako zem kúpenú (terra emtitia)."

Na začiatku XIV. storočia tam už pôsobil kňaz a stál kostol. V nedatovanom zozname z čias okolo roku 1303 sa pripomína kňaz Filip zo Šebastoviec. V rokoch 1332 - 1337 tu bol zasa kňaz Michal.

Šebastovce sa v dokladoch uvádzajú takto:

- okolo roku 1303 Zebes

- v roku 1330 possessio Zebes

- v pápežských desiatkoch z rokov 1332 - 1337 Sebus

- v roku 1352 Zebes

- v roku 1427 Zebes

- v lexikone z roku 1773 maďarsky Zsebes

- Lipszký v roku 1808 Zsebes, inak Sebes

- Czambel v roku 1906 slovensky Žebeš

V roku 1427 mali Šebastovce 39 port, roku 1553 16 1/2 port. V XVII. a začiatkom XVIII. storočia došlo k ďalšiemu vyľudneniu dediny, v roku 1715 tu bolo len 5 poddaných a 1 želiar. V roku 1720 bolo už 10 poddaných a želiarov. V konskripcii cirkvi a farárov Abaujskej stolice z roku 1746 sa uvádza, že ľud v Žebeši je dvoch rečí, katolíci väčšinou Slováci a kalvími zasa Maďari. (R. kat. 42, gr. kat 5, lut. 16, kalv. 60 a detí 33.)

S účinnosťou od 1. mája 1976 boli Šebastovce pričlenené k mestu Košice uznesením plenárneho zastupiteľstva Vsl. KNV číslo 41 zo dňa 23. apríla 1976.

 

 

Poloha: 212 m n. m., v Košickej kotline. Kostol sa nachádza na ľavej strane Repíkovej ulice smerom z Košíc, približne v strede mestskej časti.

Patrocínium: Farský kostol sv. Jána Krstiteľa (kat.)

Datovanie: Na základe architektonického a archeologického výskumu z roku 1993 sa jedná pôvodne o jednoloďový ranogotický kostol z 2. polovice 13. storočia. Z tohto obdobia sa zachoval pôdorys lode s pôvodným murivom v plnej výške. Archeologickým výskumom sa tiež odkryli základy svätyne tejto prvej periódy s rovným záverom; na prelome 15. a 16. storočia bola postavená nová svätyňa s klinovým záverom a bola pristavaná sakristia; v druhej polovici 18. storočia bola zbúraná klenba svätyne a zakrytá rovným stropom. V roku 1863 bol kostol po požiari opravovaný a v roku 1894 bola k nemu pristavaná tehlová veža. Kostol prešiel ďalšou prestavbou v roku 1994.

Pamiatkový ústav v Košiciach uskutočnil v roku 1993 architektonický a archeologický výskum kostola, z dôvodu plánovanej novej prestavby pod vedením J. Krcha, G. Kladeka a V. Kladekovej. Bola urobená sondáž za účelom overenia muriva a omietkových vrstiev a tiež overenia možnosti oniek a portálu starších periód. Podarilo sa odlíšiť už spomínané štyri stavebé fázy kostola a taktiež objaviť románsky portál na južnom priečelí, postavený z kamenných kvádrov s polkruhovým záverom. Stavebné práce pri novodobej prestavbe kostola v roku 1992, žiaľ, zničili bez akejkoľvek dokumentácie pohrebisko na severnej a južnej strane a v roku 1994 aj na západnej strane. Dnešná podoba kostola je poznamenaná modernou prestavbou celého západného priečelia.