V súvislosti so šírením koronavírusu zasadal 6. 3. 2020 na ministerstve vnútra Krízový štáb:

• článok, v ktorom MV SR informuje o zasadnutí a prijatých opatreniach,
• súhrn prijatých opatrení.

Opatrenia následne zaslal aj Okresný úrad v Košiciach, sú v tomto dokumente aj s prílohami:

• Opatreni Okresného úradu v súvislosti s koronavírusom z 9. 3. 2020 vrátane príloh 

Magistrát mesta Košice vydal 9. 3. 2020 tento Príkaz primátora mesta č. 1/2020:

• Príkaz primátora mesta č. 1/2020 na vykonanie hygienicko – protiepidemických opatrení

Vážení občania,

dňa 06. 03. 2020 (piatok) a 10. 03.2020 (utorok) nebude možné vybaviť stránky na miestnom úrade z dôvodu prerušenia dodávky elektrického prúdu. Miestny úrad Košice – Šebastovce bude pre verejnosť zatvorený.

Ďakujeme za pochopenie.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Poloha: 212 m n. m., v Košickej kotline. Kostol sa nachádza na ľavej strane Repíkovej ulice smerom z Košíc, približne v strede mestskej časti.

Patrocínium: Farský kostol sv. Jána Krstiteľa (kat.)

V mestskej časti aktívne pôsobia dve cirkevné spoločenstvá - rímskokatolícke a reformované.

Rímskokatolícka cirkev

Mestská časť spadá pod farnosť Košice - Barca. Sakrálnou dominantou je Kostol sv. Jána Krstiteľa.

Reformovaná kresťanská cirkev

Aj tu veriaci spadajú pod zbor Košice - Barca. V MČ im slúži zvonica. Kontakty:

• stránky Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku,
• stránky zboru Košice - Barca.

Charakteristika

Mestská časť Košice - Šebastovce sa nachádza ako okrajová mestská časť na juhu Košíc, v okrese Košice IV. Prechádza tadiaľ výpadovka smerujúca cez Seňu k hraničnému prechodu s Maďarskom. Táto mestská časť má vidiecky charakter, typické je tu bývanie v rodinných domoch, paneláky tu vôbec nie sú. Do roku 1976 boli Šebastovce samostatná obec.

Najstaršie osídlenie dokumentuje pohrebisko z doby avarskej ríše. Preskúmané bolo v rokoch 1966 - 1977 a je zatiaľ jediným kompletne odkytým pohrebiskom z tohto obdobia na Slovensku. Z celkového počtu hrobov 370, bolo 46 jazdeckých. Pohrebisko svedčí o organizovanej spoločnosti, boli tu pochovaní obyvatelia okolitých osád, medzi ktorými mala popredné postavenie skupina vyzbrojených jazdcov pochovaných s koňmi i bojovníkov bez koní. Podľa keramiky a ostatných nálezov možno počiatky pochovávania na pohrebisku datovať do druhej tretiny 7. storočia a jeho zánik do prelomu 8. a 9. storočia.